Hádam aby som sa predstavila. Volám sa Drachma Ichtys. Drachma, ako ten malý peniaz, čo sa zakotúľal pod posteľ, a potom ho všade hľadali. Aj ja sa niekedy zatúlam. Ale nechodím ďaleko do lesa, viem, aké rôzne nebezpečenstvá číhajú v lese. Som ešte maličká, práve som nastúpila do prvého ročníka, a bojovať s karkulinkami a piadimužíkmi sa ešte len budem učiť. S trolmi a vlkolakmi sa radšej nepúšťa do boja ani ocko, hoci už je veľký.
Túlam sa radšej v myšlienkach a predstavách. Niekedy, keď mi je smutno, alebo keď mám čas, sadnem si na veľký plochý kameň, čo máme pred domom, privriem oči, alebo sa zadívam na Zuzanu a vymýšľam príbehy.
Pre vysvetlenie, Zuzana je vŕba mlátivá, ktorú máme vysadenú pred domom, aby nás chránila pred nevítanými návštevníkmi. Asi viete, ako to myslím: Ak sa k domu priblíži niekto so zlým úmyslom, Zuzana natiahne svoje konáre, a votrelec sa nestačí diviť, akú príučku dostane. Ale ak niekto prichádza s dobrým úmyslom, vŕba len ticho zašumí a potrasie konármi na privítanie. Je skrotená :) Rada pozorujem, ako sa Zuzana rozpráva s vtáčikom, ktorý sadol na jej konáre, alebo s veveričkou, čo si prišla schovať do jej bútľaviny oriešok.
Meno Ichtys mám po ockovi. Ale nie je rybár, je drevopestovateľ. Myslím, že v našej rodine nikdy neboli rybári. Ale kedysi dávno, pred mnohými generáciami ktorýsi náš predok vlastnil nefritovú rybku šťastia. Asi sme dostali meno podľa nej. Vraj ju dostal od magni-mága Gabla-guya. Nefritová rybka sa stratila pri veľkom Lábskom zemetrasení. Nikto nevie, či padla do rúk zlodejom, alebo ešte čaká zahrabaná kdesi v našej záhrade. Rozhodla som sa, že budem usilovne študovať hľadačské vedy, možno sa mi ju niekedy podarí zase nájsť. :)
Bývame v hustom lese medzi Malými Karpatmi a riekou Moravou. Máme tam útulnú chalúpku, v ktorej bývam s ockom, mamičkou a mojimi troma súrodencami. Zvieratká nebývajú s nami v chalúpke, majú svoju vlastnú, volá sa chlievik. A Hrabko býva vonku v záhrade. Teda v zemi, vyhrabáva si tam chodbičky a hľadá zlato. ;) Je to hrabák. Ktovie, možno by mohol nájsť aj nefrit.
Mám aj žabku Filoménu. Dúfam, že si ju budem môcť zobrať so sebou do školy. Bolo by nám jednej bez druhej smutno. Ale ak by to nešlo, tak ju nechám doma, moja sestrička Felícia sa o ňu rada postará.
Moje čarovné schopnosti sa po prvýkrát prejavili, keď som mala 4 roky. Už si na to nepamätám, ale rodičia mi o tej príhode často rozprávali.
Pozorovala som ocka, ako pomocou *Wingardium lewiosa znášal stromy, čo nakálal. Tak veľmi som mu chcela pomôcť, ale ako dieťa som nechápala, že ešte nemám dosť sily, ani zodpovednosti. Mama ma celou silou musela držať, aby som sa nerozbehla rovno popod vznášajúci sa kmeň agátu. A tak vznikol priestor pre silu mojej mladej vôle. A tá sa prejavila. O chvíľku sa zdvihol malý konárik a usilovne poletoval vedľa ockovho veľkého kmeňa. Muselo to vyzerať smiešne, ale ja som bola hrdá, že "pomáham ockovi" ;) Odvtedy sa mi podarilo ešte veľa podobných malých mentálnych kúziel.
Tento rok som nastúpila na hogwartskú čarodejnícku školu. A práve na týchto stránkach sa môžete dozvedieť niečo o mojom školskom živote, alebo o niektorých mojich študijných úspechoch :)
Drachma <><