Óda na sekeru
5. 8. 2007
Koľko sa dá sekerí
zaťať len tak do dverí?
Jedna? Dve? Tri? Štyri? Päť?
Kde mám hľadať odpoveď?
Odvetil mi otcov remeň
(kiež mám miesto zadku kremeň):
"Nemôžeš tú sekeru
ťať do dverí môj veru!"
Do dverí sa nepatrí
ťať sekerou raz, dva, tri.
Bo sekera by z dverí
urobila ívery.
Sekera tá nabrúsená
tne, seká aj do kameňa.
Sekne tu a utne tam.
Radšej rýchlo utekám!
Koľko sa len nazotína
stromov, hláv i strapcov vína
neustane, neotupie,
stína, seká... to ona vie.
No ak zrazu prestane,
čo všetko sa nestane?
nebudú už v krbe triesky,
nezotnú sa v lese smriečky,
nezhlobí mi dedko skriňu,
nezabije divú sviňu,
indiáni nebudú môcť
vykopať svoj ostrý nástroj...
Sekera mi na môj veru
spraví v ľade správnu dieru,
ktorou môžem skočiť,
i udicu hodiť.
Sekera je nástroj krásny.
A zvuk rúbania je hlasný,
keď sa zatne do dreva
jedna mocná sekera.
Ostré ostrie len sa leskne.
Nejeden si rúbač steskne:
"Ach tú moju sekeru
nedám z ruky môjveru!"
Jak tá kladka rúčka hladká,
rúbačova dlaň ju hladká:
"Môj vzácny a krásny nástroj
nevymením nikdy za stroj."
Motorová hlučná píla,
čo ako by sa snažila,
nenahradí vzácnu krásu
sekery a jej fajn hlasu.
Topor, tešla, valaška,
tomahavk, či iné slová,
všetky svorne oslovujú (oslavujú)
nástroj zvaný sekera.
Napísala
Drachma Ichtys z mrzimoru.
zaťať len tak do dverí?
Jedna? Dve? Tri? Štyri? Päť?
Kde mám hľadať odpoveď?
Odvetil mi otcov remeň
(kiež mám miesto zadku kremeň):
"Nemôžeš tú sekeru
ťať do dverí môj veru!"
Do dverí sa nepatrí
ťať sekerou raz, dva, tri.
Bo sekera by z dverí
urobila ívery.
Sekera tá nabrúsená
tne, seká aj do kameňa.
Sekne tu a utne tam.
Radšej rýchlo utekám!
Koľko sa len nazotína
stromov, hláv i strapcov vína
neustane, neotupie,
stína, seká... to ona vie.
No ak zrazu prestane,
čo všetko sa nestane?
nebudú už v krbe triesky,
nezotnú sa v lese smriečky,
nezhlobí mi dedko skriňu,
nezabije divú sviňu,
indiáni nebudú môcť
vykopať svoj ostrý nástroj...
Sekera mi na môj veru
spraví v ľade správnu dieru,
ktorou môžem skočiť,
i udicu hodiť.
Sekera je nástroj krásny.
A zvuk rúbania je hlasný,
keď sa zatne do dreva
jedna mocná sekera.
Ostré ostrie len sa leskne.
Nejeden si rúbač steskne:
"Ach tú moju sekeru
nedám z ruky môjveru!"
Jak tá kladka rúčka hladká,
rúbačova dlaň ju hladká:
"Môj vzácny a krásny nástroj
nevymením nikdy za stroj."
Motorová hlučná píla,
čo ako by sa snažila,
nenahradí vzácnu krásu
sekery a jej fajn hlasu.
Topor, tešla, valaška,
tomahavk, či iné slová,
všetky svorne oslovujú (oslavujú)
nástroj zvaný sekera.
Napísala
Drachma Ichtys z mrzimoru.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář