Drachma z mrzimoru

Svieti slnko, svieti,
pod ním šantia deti.
Deťúrence vystrájajú
na slnku sa pekne hrajú.

Svieti slnko na nebi,
kvietky lúčom pohladí
aby pekne rástli, kvitli,
krásu, radosť dávali.

Svieti slnko spoza mraku
a ohrieva každú mláku.
V nej sa liahnu komáre,
ako v mori homáre.

Svieti slnko, hrejú lúče
otvárajú zeme kľúče -
semienko už vstáva, pučí
rastie kvietok v slnka lúči.

Svieti slnko, cez oblôčik
každý mesiac, každý rôčik
bez nároku na odmenu
vnáša svetlo do nášho domu.

Svieti slnko veselo,
komu by sa nechcelo
posedieť si na lavičke,
či vyplieť záhon babičke?

Svieti slnko, krásne hreje,
nikomu už zima nie je.
Zohreje nás na duši
i plavky nám osuší.

Svieti v zime, svieti v lete
svieti vo dne, v noci, viete?
Zatiaľ kým ja snívam sen,
v Austrálii robí deň.

Svieti slnko, svieti, páli
v jeho teple hmyz sa pári
Svieti, žiari, opáli,
na tele, i na tvári.

Slnko naše žlté krásne,
o tebe dnes píšem básne
pretože si také milé,
prežiariš nám denné chvíle,

prežiariš aj srdca chmáru,
odučíš nás od rozmaru,
nech si všetci vážime,
že sme ešte na žive.