Drachma z mrzimoru

Polnočníček je jeden veľmi milý škriatok. Vždy som sa tešila, keď som videla ten jeho rozpačitý úsmev, keď mával obrovskou ceduľou tak, aby ju všetci videli. Je síce trochu popletený, a často si zmýli čas, ale vždy sa ponáhľa do práce s veľkou radosťou a usilovnosťou...
Nie, nestalo sa nič také, ani neurobil nič, a čo by sa musel hanbiť. To naši študenti by si mali vstúpiť do svedomia nad tým, ako sa k nemu správajú.

Iste všetci vieme, že má problém správne prečítať hodiny. navyše je to veľmi usilovný a zaneprázdnený škriatok. Okrem zaháňania študentov do postelí má samozrejme aj inú prácu, ktorej sa venuje rovnako pozorne. Preto sa často stalo, že sa so svojou polnočnou tabuľkou nezjavil vo Veľkej sieni práve o polnoci, ale často o nejakú tú hodinu, dve, tri... skôr, či neskôr. Niekedy ňou mával hoci na pravé poludnie.
Ja som sa mu vždy milo prihovorila, pretože v ktorejkoľvek dennej, či nočnej dobe som ho rada videla. Ale nie všetci študenti sú takí. Našli sa aj iní, ktorí sa Polnočníčkovi vysmievali, že nepozná hodiny, nadávali mu, že mešká, alebo ho dokonca osočovali, vraj nestíha svoju službu, pretože sa opíja alkoholom! No uznajte, pre poctivého domáceho škriatka je toto veľkou urážkou a potupou. Ani sa mu nečudujem, že sa začal cítiť nepríjemne a dokonca sa študentom vyhýbať. Je mi ho veľmi ľúto, že stratil tú radosť, s ktorou sa vždy premával po hrade s veľkou ceduľou upozorňujúcou na pokročilú nočnú hodinu. Ale práve od tých čias ho bolo vídať stále menej a menej... až sa napokon začal skrývať úplne.

Myslím, že by sme mali niečo podniknúť. Jednak, aby si naši spolužiaci uvedomili, že aj škriatkovia majú citlivé srdce, a že nikoho nemožno urážať, či bez dôkazu obviňovať z hanlivých nerestí (ani domácich škriatkov). A tiež preto, aby sa Polnočníček presvedčil, že ho máme radi a že nám chýba jeho milý krivý úsmev. Nech počuje hlasy tých mnohých, ktorým chýba, a aby sme mu tak pomohli zabudnúť na tie nepríjemné reči o jeho domnelej závislosti na maslovom ležiaku.
Bolo by dobré, keby sa zorganizovala nejaká petičná akcia, alebo ešte lepšie, veľké zhromaždenie študentov s transparentmi, plagátmi a heslami podporujúcimi nášho milého domáceho škriatka. Nechceli by ste, pán profesor, takúto akciu zorganizovať? Povedzme najprv vypísať súťaž, kde by študenti maľovali transparenty a plagáty vyjadrujúce či už naše sympatie k domácim škriatkom (zvlášť k Polnočníčkovi), alebo naopak vyzývali ostatných študentov k citlivejšiemu správaniu sa k nim.
Potom by sme všetky tieto výtvory mohli vyvesiť vo vstupnej hale, kde budú všetkým na očiach. Čo vy na to, pán profesor? ;-)